Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Prameň pri vile Kotva je voľne prístupný zdroj slabo mineralizovanej vody.

Faktografia

Prameň minerálnej vody PD – 4 sa nachádza v časti „Pod lesom“ asi 100 m od vily Hviezdoslav. Prameň bol zachytený do dreveného kadluba a voda z neho odtekala jarčekom, postupne vsakovala do terénu. Dnes obmurovaný kameňom a voda vyteká z plastovej rúrky.

Zdroje

SAŽP 1998-2002

Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Nachádza sa na pozemku rodinného domu na dnešnej ulici Mlynská č. 148. Prameň minerálnej vody bol zachytený na dvore Štefana Lazoríka. Dnes je pri studni s prameňom postavená novostavba rodinného domu, pozemok pôvodne patril k domu č. 148.

Faktografia

Minerálna voda PV – 80 bola objavená a zachytená asi v roku 1900 pri kopaní studne v hĺbke 7 m. Studňa je vymurovaná kameňom, na nej je osadená betónová skruž, chránená proti znečisteniu drevenou búdkou s plechovou krytinou.

Zdroje

SAŽP 1998-2002

Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Nachádza sa na pozemku rodinného domu v Terni, Hlavná č. d. 167. Pozemok domu je už dnes prepojený aj s vedľajším pozemkom a na oboch boli minerálne pramene. V dome dnes žije tretia generácia Antona Ďaďovského, jeho vnuk Lukáš.

Faktografia

Prameň minerálnej vody PV – 76 sa nachádza v predzáhrade domu Antona Ďaďovského vedľa obecného chodníka. Minerálna voda bola narazená okolo roku 1890 pri kopaní studne v hĺbke 7 m. Prameň je zachytený domovou studňou z betónovej skruže a pri povrchu zakrytý plechovým krytom so strieškou. Prameň má chuť výbornej kyselky.

Zdroje

SAŽP 1998-2002

Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Chodníkom južne od osady Starý Smokovec, ešte nižšie než boli jej pramene a kúpele, nachádzal sa prameň Grützkocher, známy aj ako Daraföző forrás či Varič krúp. Okolo tohto prameňa sa postupne od roku 1881 vybudovala osada Dolný Smokovec. V uhličitej kyselke sú prvky železa, draslíka, sodíka a iných prvkov. Prameň v minulosti vyvieral za 24 hodín 2400 hektolitrov 6 °C teplej uhličitej kyselky, ktorý sa v minulosti používal na studenú vodoliečbu. Kežmarská banková uč. spol. tu v roku 1881 postavila sedem menších komfortne zariadených viliek so spoločnou reštauráciou, väčší hotel (dnes vila Kollár) a kúpeľný dom.

Faktografia

Prameň minerálnej vody PD 06 sa nachádza asi 15 m pred vilou „Štúr“ (voľakedy práčovňa). Je zachytený v kamennej šachte.

Zdroje

SAŽP 1998-2002
wikipedia

Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Okolie prameňa upravené na rekreačné účely. Nachádzajú sa tu lavičky, ohniská a detské ihrisko. Od hlavnej cesty vedú k prameňu schody a dlažba. Prameň je zachytený v murovanom objekte s výtokovou rúrou.

Faktografia

K prameňu sa dostaneme z Martina, odbočkou na skanzen turčianskej dediny. Cesta je na niektorých miestach označená smerovými tabuľkami, pričom prameň je asi 200 m pred skanzenom, pod cestou. Minerálna voda vyteká z rúrky, zo západnej steny budovy. Je číra, má chuť kyselky.

Zdroje

SAŽP 1998-2002
www.zriedlo.sk

Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Hlavný prameň – Csákyho prameň, ktorý bol podnetom pre založenie Smokovca a pretože sa nachádzal tesne pod terasou reštaurácie, volali ho aj Verandový prameň. V roku 1819 o Csákyho prameni písal Jakub Melczer, že tí, ktorí tento prameň dobre poznali, tvrdili, že od povodne v roku 1813 už nevydával takú dobrú a chutnú vodu ako predtým a ešte aj v roku 1819 boli na prameni viditeľné škody, ktoré vtedy utrpel. Za svoju lahodnú a nezameniteľnú chuť vďačí hlavne ideálnemu obsahu prírodnému oxidu uhličitého (CO₂). Prameň plní Tatranskú minerálku, ktorá obsahuje výlučne len prírodný CO₂. Nie je dosycovaná a ani ináč upravovaná.

Faktografia

Prameň minerálnej PD 72 sa nachádza asi 25 m od amfiteátra, vedľa chodníka. Minerálna voda sa plní v plničke Tatranská minerálka.

Zdroje

SAŽP 1998-2002
Minerálne pramene Starého Smokovca

Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Smokovecká kyselka vyviera v úžľabine, približne 100 metrov od (bývalého) amfiteátra. Najstaršia písomná zmienka o prameni je z roku 1764. Práve veľký záujem o minerálnu vodu viedol v roku 1793 k založeniu osady. Prameň je u turistov a návštevníkov vyhľadávaný dodnes. Prameň je voľne prístupný v novo upravenom altánku.

Faktografia

Prameň minerálnej vody PD 74 sa nachádza asi 10 m od Csákyho prameňa PD 72. Je zachytený kameninovou rúrkou, ktorá je obmurovaná kameňom. Kyselka má číru farbu a jemne železitú chuť, hodnota ph 3,4. Nad prameňom je postavený kamenno-drevený altánok. Pod prameňom odtekajúca voda vytvára príjemné jazierko.

Zdroje

SAŽP 1998-2002
www.tatry.sk

Prameň pod cestou

Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Na južnom okraji obce Liptovský Ján sa na travertínových návršiach nachádza žriedelná oblasť termálnych a minerálnych prameňov. Obyvatelia obce nazývajú už od pradávna studenšie pramene mädokýšmi a teplé teplicou (14,8 – 29,4 °C ). Najobľúbenejší je prameň Teplica pri dedine, ktorý v roku 1986 premiestnili od cesty a postavili mu obyvatelia obce dôstojný stánok, ktorý ľudia bažiaci po minerálke radi vyhľadávajú. Hneď vedľa neho sa nachádza Kúpeľný prameň, ktorý sa využíva na prírodné kúpanie.

Faktografia

Prameň sa nachádza na južnom okraji obce, pod cestou. Zachytený je v betónovom múriku, v štýlovom drevenom prístrešku. Voda vyteká cez otvor v drevenom vyrezávanom samoraste. Je číra, slabo zapácha po sírovodíku, má chuť dobrej sírnej kyselky. Na výtoku sa usadzuje vápnitý sinter sivobielej a žltobielej farby. Prameň je intenzívne využívaný na pitné účely ľuďmi zo širokého okolia.

Zdroje

SAŽP 1998-2002
Obec Liptovský Ján

Google mapy tu:
Mapy.cz tu:

Prameň podľa mapy a súradníc nájdený. Na južnom okraji obce Liptovský Ján sa na travertínových návršiach nachádza žriedelná oblasť termálnych a minerálnych prameňov. Patria k studeným až veľmi nízko termálnym, veľmi slabo až silno uhličitým, dusíkatým slabo mineralizovaným sírovodíkovým vodám. Obyvatelia obce nazývajú už od pradávna studenšie pramene mädokýšmi a teplé teplicou (14,8 – 29,4 °C ). V Liptove sa v 16.storočí používali iba teplé pramene v Liptovskom Jáne. V minulosti sa tu nachádzalo 14 prameňov. Najznámejší z nich bol Kúpeľný a Rudolf. Ako liečivé boli už známe v 14. storočí. Jánskymi prameňmi sa zaoberal jeden z najvýznamnejších učencov v 17. storočí i rodák z Liptovského Jána rektor Trnavskej univerzity Prof. Martin Szentiványi V diele „O podivuhodných silách a vlastnostiach vôd“ a geológ Dionýz Štúr.

Faktografia

Prameň sa nachádza na južnom okraji obce, medzi cestou a potokom Štiavnica v mieste travertínovej kopy. V súčasnosti je prameň zachytený do betónovej skruže umiestnenej v spomínanej travertínovej kope. Dno je v hĺbke 1.5 m, na povrchu má kráter cca 4.5 m. Voda je čistá so slabým sírovodíkovým zápachom, intenzívne buble, pri prítomnosti väčšieho množstva ľudí v kráteri býva mierne zakalená. Prameň je v lete intenzívne využívaný ako sedací kúpeľ. Nikdy nevysychá a nezamŕza.

Jánske pramene sú vhodné na liečenie porúch látkovej výmeny, reumatických, ženských, žalúdočných a črevných chorôb, ochorení žlčníka a pečene, krvného tlaku, fosfatúrie, alergických ochorení a stavov tromboflebitídach a obrnách.

Zdroje

SAŽP 1998-2002
Obec Liptovský Ján